Labroides dimidiatus

Labridae

Labroides dimidiatus sa vyskytuje jednotlivo, v pároch a v skupinách. Táto jedinečná ryba vytvára symbiotický vzťah s inými druhmi tým, že zabezpečuje "čistiacu stanicu" pre odstránenie nežiadúcich parazitov. Hojdavým pohyby tela pozve ryby do "čistiacej stanice". Tieto ryby môžu dokonca vyčistiť vnútornú stenu väčších rybích úst a žiabrov.
Vyžadujúce pokročilú starostlivosť, odporúčame tento druh chovať iba skúseným morským akvaristom. Vyžaduje veľa voľného priestoru, pretože sú to veľmi aktívne ryby a mali by byť umiestnené s tvarovo a farebne odlišnými rybami. Veľmi radi skáču, a preto je nutné zakrytie akvária. Na noc si okolo seba vytvára ochranný slizový kokon.
Mal by byť kŕmený niekoľkokrát denne malým množstvom čerstvého, mäsitého krmiva. Ideálna potrava zahŕňa malé kúsky artemií alebo mysis obohatené vitamínmi (Lipovit, Lipo-garlic). Akonáhle sa plne prispôsobí akváriu, môžu byť týmto rybám ponúkané tiež vysoko kvalitné morské vločkové a peletkové krmivá, ktoré skvele doplňujú základnú mrazenú stravu. Dôležitú úlohu pri rozkrmovaní a navykanie na nové akvárium, môže hrať tiež krmivo Masstick.

Naše vlastné skúsenosti ukázali, že Labroides dimidiatus je chovateľná ryba, ale je potrebné sa snažiť dodržať niektoré zásady.

Ryby brať od overených dodávateľov, riadne si ich prezrieť a nechať si poradiť. Obchodníka poprosiť o možnosť vidieť ako a aké kŕmenie vybraný jedinec prijíma.
Rozkrmovat pomocou vynikajúceho krmiva Masstick. Ryby toto kŕmenie rady prijímajú, má vysoké výživné hodnoty a trvá dlhšie do jeho úplného zkrmenia.
Pre ryby používať čo najpestrejšia a kvalitné mrazené kŕmenie.
Minimalizovať stres (výborný chemizmus vody, vyvarovať sa agresívnych obyvateľov nádrže, vhodná veľkosť nádrže a i.). Predovšetkým z počiatku doporučujeme mať v spoločenskej nádrži samostatnú akrylátovou nádobu s otvormi a kusom dekorácie (napr. zrezaný kvetináč), kde si živočíchy navzájom zvyknú bez napádania.

Upozornenie na:

postupná aklimatizácia na samotné akvárium a jeho obyvateľov
náročný na chov
nie je jedovatý
môže okusovať zévy či iné lastúrniky

Poznámka:

Možnosť obojstrannej zmeny pohlavia, dĺžka zmeny 14-18 dní. Pohlavie nemožno vizuálne rozoznať. Vyskytujú sa rôzne farebné varianty - žlté, oranžové varianty na hlave, ale modrá farba je vždy prítomná, rovnako ako charakteristická tmavá línia tiahnuca sa smerom k chvostu.

Z odbornej literatúry:
"Pyskoun rozpolený je hojne rozšírený v Indickom oceáne aj v Červenom mori. Dosahuje dĺžku 10 cm. Vyskytuje sa prevažne v hĺbke od 50 cm do 40 m. Je príkladom dobrého vzájomného spolunažívania, tzv. symbiózy, z ktorého profitujú tak hostiteľ, tak hosť. Značný počet morských druhov rýb sa totiž špecializuje na čistenie iných rýb, buď trvalo, alebo príležitostne. Čističi vyberajú rybám cudzopasníky sediace na koži a nerozpakujú sa vniknúť ani do otvorených úst a pod zdvihnuté žiabrové viečko. Ryby, ktoré sa chcú dať čistiť, zvyčajne zaujímajú nezvyklú polohu; pokladajú sa na bok, stavia sa hlavou šikmo či zvisle nahor alebo nadol, dvíhajú žiabrové kryty, prípadne inak lákajú pozornosť čističa. Najznámejší pyskún rozpolený má nezvyčajné správanie. Približuje sa k hostiteľovi hojdavým plávaním, rozťahuje a dvíha chvostovú plutvu, ktorú vzápätí nechá klesnúť dole, dotýka sa hostiteľa prsnými plutvami, poprípade i otvorenými ústami.
Pri chove veľkých morských rýb v zajatí sa všeobecne odporúča chovať zároveň niektorého čističe z rodov Labroides, Labaricus či Gobiosoma, aby sa staral o hygienu rybej osádky akvária. Vonkajšie parazity sa obyčajne dostanú do akvária s novo importovanými rybami. Môžu sa nadmerne rozmnožiť a ohroziť chované ryby.
Z rodu Labroides patrí k najintenzívnejším čističom, ktorí si v prírode zriaďujú "čistiace stanice", pyskún žltý (Labroides bicolor). Je známy z pobrežných vôd od východnej Afriky až po Srí Lanku. Dorastá do dĺžky až 14 cm. Hlavu a prednú časť tela má oceľovo modrú, stred tela čierny a chvostový násadec slamovožltý až zlatožltý s čiernymi škvrnami. Nezbiera len parazity z rýb, ale často rybám čistí rany, odstraňuje odumretú pokožku, šupiny aj hlbšie tkanivo, svalovinu. Na noc sa ukladá k spánku medzi vetvami koralov, okolo seba vytvára tuhý slizový kokon, ktorý ho chráni pred dravcami. Ráno kokon opustí a začne pracovať v "čistiacej stanici". "

Zdroj: RNDr. Stanislav Frank, CSc., Morské ryby 1997