Pterois volitans M

Scorpaenidae

Perutýn má rád akvárium s početnými úkrytmi. Je to nočný dravec. Svoju korisť loví prudkým nasatím. Môže v nádrži uloviť menšie ryby, krevety a ďalšie kôrovce. Je to nádherná avšak jedovatá ryba. Chrbtové, prsné a análne plutvy (perute) obsahujú silný toxín, ktorý však používajú len na svoju obranu. Jedovatý je aj sliz ryby. Kŕmte krevetami, hrubým krillom a kúskami rýb.

Toxín:

Tento jed obsahuje termolabilné bielkoviny. V prípade bodnutia, ktoré býva veľmi bolestivé je odporúčané ponoriť poranené miesto do čo najteplejšej vody (aspoň 45 ° C), alebo vystaviť horúcemu prúdu vzduchu (fén) na asi 30 minút, na zabránenie vstupu jedu do krvného obehu. Môžu sa objaviť aj dýchacie problémy, obmedzenie hybnosti, nevoľnosť, kŕč alebo až kolaps. Konajte rýchlo a ihneď opatrne odstráňte všetky zlomené jedové ostne z rany (použite rukavice) a zavolajte rýchlu záchrannú službu, ktorá aplikuje vakcínu proti tetanu, antibiotiká, analgetiká a vhodný protijed (z odranca pravého). Ďalej bude nasledovať hospitalizácia, pozorovanie na prístrojoch a imunologické vyšetrenia.

Naše vlastné skúsenosti ukázali, že perutýn je vcelku ľahko chovateľná ryba, ale je potrebné sa snažiť dodržať niektoré zásady.

Ryby brať od overených dodávateľov, riadne si ich pozrieť a nechať si poradiť. Obchodníka poprosiť o možnosť vidieť ako a aké kŕmenie vybraný jedinec prijíma.
Pre ryby používať čo najpestrejšie a kvalitné mrazené kŕmenie.

Upozornenie na:

postupná aklimatizácia na samotné akvárium a jeho obyvateľov

ich perute obsahujú prudký toxín

môže konzumovať bezstavovce a malé ryby

Z odbornej literatúry:

„Perutýn ohnivý Pterois volitans je domovom v koralových rifoch celého Indopacifiku. Na západ je rozšírený až po Južnú Afriku, na východ cez Novú Guineu po Austrálii; v západnom Pacifiku žije v okolí Filipín. Dorastá do dĺžky asi 38 cm a má najväčšie plutvy zo všetkých známych druhov rodu Pterois. Čím je staršia a väčšia, tým vyzerajú plutvy menšie. Nad očami má mohutné tykadlá. V zajatí rastie veľmi rýchlo a dá sa ľahko správať. Obvykle je červený, ale sú známe aj veľmi tmavé formy, napr. v Červenom mori až čierne. Okrem jedových žliaz umiestnených pri plutevných tŕňoch je jedovatý aj telový slizový sekrét. Pri chove perutínov je preto potrebné dbať na maximálnu opatrnosť. Aj keď nedochádza k smrteľným zraneniam, napriek tomu býva bodnutie ich tŕne veľmi bolestivé a ťažko sa hojí.
Ryby sú aktívne pri stmievaní ako všetky druhy rodu Pterois. Cez deň sa zdržujú v typickom postoji hlavou šikmo dole pod konármi koralov a vyzerajú korisť. Prudké otvorenie veľkých úst vyvolá značný ťah vody, čím korisť, ryba či garnela zmizne v chrbte dravca. Tieto ryby však ovládajú aj iný spôsob lovu. Pomocou roztiahnutých vejárovitých prsných plutiev perutín opatrne zaženie vyhliadnutého živočícha do rohu akvária či na iné vhodné miesto a tam sa ho zmocní mohutným nasaním. Príslušníkom svojho druhu či iným veľkým rybám nie je perutýn pestrý nebezpečný, ale malé ryby sú pre neho vždy ľahkou korisťou.“

Zdroj: RNDr. Stanislav Frank, CSc., Morské ryby 1997